Hyperaktivita ako tlakový hrniec

Tlakový hrniec – alebo tzv.“kuchtu“ či „papiňák“ pozná väčšina žien ako veľmi dobrú pomôcku pri varení. Podstata varenia v kuchte spočíva v tom, že v dokonale uzatvorenom hrnci sa zvýši tlak a tým aj teplota  a príprava jedla je potom rýchlejšia. Takto natlakovaný hrniec môže však byť aj veľmi nebezpečný a je treba dávať pozor, aby nedošlo k výbuchu. Z tohto dôvodu je na pokrievke umiestnený malý ventil, cez ktorý nadbytočná para môže unikať. Ventil samozrejme musí byť vždy čistý, treba sa oň starať a tiež je veľmi potrebné kontrolovať aj „oheň“ pod hrncom – teda správne nastaviť stupeň ohrevu, primerane znížiť teplotu, variť na slabšom plameni, mať kratšie zapnutý sporák a pod. Musíme správne nastaviť primerané, pomalé, priebežné unikanie pary. Neotvárať hrniec nasilu a pred jeho otvorením ho vždy odstaviť z plameňa, vždy vypustiť prebytočnú paru tak, aby tlak klesol na bezpečnú hranicu a aby para vychádzala bezpečným smerom, neporanila nikoho a nič v okolí. Potom sa netreba báť výbuchu. 

Ak by k nemu došlo, mohla by horúca para z hrnca zasiahnuť toho, kto pri hrnci práve stojí, poškodiť všetko zariadenie vo svojom okolí. Mohla by byť nebezpečná pre každého a všetko okolo a mohlo by sa znehodnotiť dokonca aj jedlo v hrnci – polievka pod tlakom pokojne môže skončiť na plafóne. Pri varení v takomto hrnci jednoducho treba dodržať určité pravidlá. 

 

No a teraz si toto všetko obrazne premietnime na hyperaktívne dieťa, ktoré má prebytok energie a možno nemá správne nastavený „ventil“ ako túto energiu vypustiť. A možno jeho okolie stále zvyšuje tlak, prikladá „pod hrncom“ (zákazmi, príkazmi, nesprávnymi výchovnými postupmi, nariadeniami, nútením, poznámkami v škole, negatívnymi výchovnými opatreniami....). Dieťa však ešte nemusí vedieť, čo s toľkou nahromadenou energiou urobiť, ako s ňou zaobchádzať, nemusí vedieť   „vypustenie pary“ samo regulovať, alebo aspoň usmerniť tak, aby neporanilo jednak seba samého, ale ani nikoho v jeho okolí ( mamu, súrodencov, spolužiakov....). A máme na mysli poranenia nielen fyzické (kopanie, štuchanie, rev, bitie sa, ničenie vecí okolo seba...), ale aj poranenia slovné – verbálne ("ty si zlá mama", "vy ma nemáte radi", "nič mi nedovolíte", "len ja som zlý", "vždy som najhorší", "všetko mi zakazujete"....). Ak reagujeme tak, že pod hrniec len prikladáme, prikurujeme a zvyšujeme tlak, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou - až takmer istotou -  predpokladať, že ak neuvoľníme ventil, uvoľní sa sám, dôjde k výbuchu. 

 

Podstatou podpory a pomoci dieťaťu je naučiť ho správne a včas „vypúšťať“ ventil. Zo strany okolia aj regulovať dodávanú, prijímanú energiu, či regulovať zvyšovanie tlaku. Najdôležitejšou úlohou pri „vypúšťaní ventilu“ je naučiť dieťa  nasmerovať "vypúšťanie pary" takým smerom, aby nikto nebol zranený, nič nebolo zničené a aby ani dieťa zbytočne neškodilo svojim správaním samo sebe. Naučiť ho primerane a správnym smerom využívať nahromadenú energiu, ukázať mu, čo a ako môže s energiou urobiť. Veď aj pri „kuchte“ vysoký tlak a nahromadená energia – ak sú využité a usmernené správne – slúžia k dobrej veci, k rýchlejšiemu a zdravšiemu vareniu.