Impulzivita

Popis

Impulzivitu môžeme vidieť často ako sprievodný znak hyperaktivity. Je to tendencia najprv konať a až potom rozmýšľať, jednať unáhlene, reagovať prudko a bez premýšľania nad dôsledkami svojho konania.

V škole sa dieťa v dôsledku impulzivity často dostáva do ťažkostí tým, že si vopred nedokáže veci premyslieť, naplánovať a až potom konať. Nevie posúdiť mieru nebezpečenstva, nevie vopred uvážiť možné následky  - napr.skáče dolu z vysokej výšky, vchádza na bicykli na vozovku bez rozhliadnutia a pod.

Aj v škole a aj doma sú takéto prejavy často vnímané veľmi negatívne a deti sú za ne trestané - neustále upozorňovania, poznámky do žiackej knižky, dieťa je vnímané ako nevychované a pod. Niekedy je toto správanie v škole vážnym problémom a dôvodom zníženej známky zo správania, môže však narušovať aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi.

Tieto prejavy nie sú ovplyvnené výchovou, alebo „nechcením“ dieťaťa. Často bývajú sprievodným znakom ADHD a zapríčiňujú ich odchýlky vo vývoji centrálnej nervovej sústavy (CNS) spojené s prenosom signálov v CNS na báze dopamínu a noradrenalínu.

Čo ďalej?

S impulzivitou sa dá do určitej miery pracovať. Čím skôr, tým lepšie. Impulzívny žiak má obvykle ťažkosti v škole - a to nie len s učení, ale aj so správaním. 

Účinná býva pre dieťa psychoterapia (napr. KBT), terapie zamerané na logické dôsledky, ale aj terapia pre rodičov so zameraním na "nácvik rodičovských zručností " (napr. filiálna terapia). 

Účinne sa využíva taktiež alternatívna doplnková liečba formou špeciálnej metódy EEG- neurofeedback terapie.

Špecifiká vo vzdelávaní 

Špecifickým cieľom vzdelávania žiakov s PAP je:

• na jednej strane reedukácia a korekcia negatívnych dopadov a prejavov v učení a správaní, ktoré sú dôsledkom diagnostikovaného zdravotného znevýhodnenia,

• a na druhej strane nácvik, tréning požadovaných, žiadúcich vzorov, foriem správania a následne aj reedukácia vlastností vo vzťahu k učeniu.

Základom prístupu je koordinovaný, tímový postup učiteľa, špeciálneho pedagóga, psychológa, liečebného pedagóga, logopéda, sociálneho pedagóga, asistenta učiteľa prípadne lekára (pedopsychiatra, neurológa). Často je nutné upraviť denný režim dieťaťa/žiaka, stanoviť rutinný režim s čo najmenšími modifikáciami počas týždňa. 

Ak je to potrebné, môže mať žiak v škole nastavené také podporné opatrenia z platného Katalógu podporných opatrení, ktoré mu pomôžu čo najlepšie zvládnuť jeho školské vzdelávanie.

Taktiež podľa potreby môže mať vypracovaný IVP.

Špecifické predmety 

Žiak s touto diagnózou môže mať podľa potreby do svojho vzdelávania zaradený aj tento špecifický predmet: 

• Terapeuticko -  korekčné cvičenia (TKC) – cieľom predmetu je naučiť žiaka s PaP zvládať rôzne záťažové situácie, zmierňovať impulzivitu, agresivitu, rozvíjať a trénovať pozornosť, ovplyvňovať jeho aktivitu (hyper, alebo hypo), ovplyvňovať obvykle nízku frustračnú toleranciu na stres a na záťaž, podporovať primerané zapojenie žiaka do triedneho kolektívu, rovesníckej skupiny, širšieho sociálneho prostredia. 

• Sekundárnym cieľom je prevencia vzniku vývinových porúch učenia, porúch správania ako následku neúspechu v osvojovaní gramotnosti. Vedie žiaka k sebapoznávaniu, sebaregulácii správania, primeranej komunikácii s okolím, k rozvoju špecifických funkcií, rozvoju emocionálnej inteligencie, komunikačných schopností, k celkovému osobnostnému rozvoju. Postupy sa prelínajú celým výchovno-vzdelávacím procesom.

Podrobnosti k možnostiam vzdelávania a podpory žiakov s touto diagnózou nájdete aj v metodickej príručke Výchova a vzdelávanie žiakov s poruchou aktivity a pozornosti tu.