Hypoaktivita

Popis 

Aj hypoaktívne dieťa môže mať v škole významné ťažkosti. Vyznačuje sa pomalosťou a ťažkopádnosťou v konaní, v reagovaní, zníženou pohotovosťou, nestíhaním, všetko mu dlho trvá, rýchlo sa unaví, často pôsobí apaticky.

O hypoaktivite hovoríme najmä ak dieťa nereaguje pohotovo na pokyny učiteľa alebo rodiča, je vždy posledné pri vypracovaní úloh, nestíha za ostatnými žiakmi triedy, nestihne dokončiť všetky zadané úlohy v primeranom časovom limite. Býva často označované za lenivé, alebo neschopné.

Niekedy je za tieto prejavy trestané zníženými známkami, upozorňovaním, poznámkami do žiackej knižky. Toto správanie môže byť v škole vážnym problémom a dôvodom zníženej známky zo správania, môže však narušovať aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi.

Hypoaktivita nie je ovplyvnená výchovou, alebo „nechcením“ dieťaťa. Sú to vrodené, pre dieťa charakteristické osobnostné črty a obyčajne sú trvalého charakteru. Niekedy má niektorý z rodičov či blízkych príbuzných podobné alebo aj rovnaké osobnostné ladenie.

Hypoaktivita často býva aj sprievodným znakom ADD a môžu ju zapríčiňovať odchýlky vo vývoji centrálnej nervovej sústavy (CNS) spojené s prenosom signálov v CNS na báze dopamínu a noradrenalínu.

Čo ďalej?

S hypoaktivitou sa dá do určitej miery pracovať, nie je však možné dieťa umelo „urýchliť“, pretože by mohlo dôjsť k jeho neurotizácii.

Psychológ poradí, ako je možné pracovať na motivácii dieťaťa k činnosti, k pohotovejším výkonom, postupne a dlhodobo trénovať jeho reakčný čas pri určitých opakujúcich sa činnostiach a podobne (napr. program ROPRATEM - rozvoj pracovného tempa). 

Hypoaktivitou je potrebné zaoberať sa najmä vtedy, ak negatívnym spôsobom zasahuje do osobnostného a emočného vývinu dieťaťa, či výrazne narúša jeho proces učenia a školské výkony.

Účinne sa využíva taktiež alternatívna doplnková terapia formou špeciálnej metódy EEG- neurofeedback terapie.

Špecifiká vo vzdelávaní 

Špecifickým cieľom vzdelávania žiakov s PAP je:

• na jednej strane reedukácia a korekcia negatívnych dopadov a prejavov v učení a správaní, ktoré sú dôsledkom diagnostikovaného zdravotného znevýhodnenia,

• a na druhej strane nácvik, tréning požadovaných, žiadúcich vzorov, foriem správania a následne aj reedukácia vlastností vo vzťahu k učeniu.

Základom prístupu je koordinovaný, tímový postup učiteľa, špeciálneho pedagóga, psychológa, liečebného pedagóga, logopéda, sociálneho pedagóga, asistenta učiteľa prípadne lekára (pedopsychiatra, neurológa). Často je nutné upraviť denný režim dieťaťa/žiaka, stanoviť rutinný režim s čo najmenšími modifikáciami počas týždňa. 

Ak je to potrebné, môže mať žiak v škole nastavené také podporné opatrenia z platného Katalógu podporných opatrení, ktoré mu pomôžu čo najlepšie zvládnuť jeho školské vzdelávanie.

Taktiež podľa potreby môže mať vypracovaný IVP.

Špecifické predmety 

Žiak s touto diagnózou môže mať podľa potreby do svojho vzdelávania zaradený aj tento špecifický predmet: 

• Terapeuticko -  korekčné cvičenia (TKC) – cieľom predmetu je naučiť žiaka s PaP zvládať rôzne záťažové situácie, zmierňovať impulzivitu, agresivitu, rozvíjať a trénovať pozornosť, ovplyvňovať jeho aktivitu (hyper, alebo hypo), ovplyvňovať obvykle nízku frustračnú toleranciu na stres a na záťaž, podporovať primerané zapojenie žiaka do triedneho kolektívu, rovesníckej skupiny, širšieho sociálneho prostredia. 

• Sekundárnym cieľom je prevencia vzniku vývinových porúch učenia, porúch správania ako následku neúspechu v osvojovaní gramotnosti. Vedie žiaka k sebapoznávaniu, sebaregulácii správania, primeranej komunikácii s okolím, k rozvoju špecifických funkcií, rozvoju emocionálnej inteligencie, komunikačných schopností, k celkovému osobnostnému rozvoju. Postupy sa prelínajú celým výchovno-vzdelávacím procesom.

Podrobnosti k možnostiam vzdelávania a podpory žiakov s touto diagnózou nájdete aj v metodickej príručke Výchova a vzdelávanie žiakov s poruchou aktivity a pozornosti tu.