Podpora pre dyskalkulika nie je len kalkulačka

Sú deti, ktoré na matematiku potrebujú vynaložiť väčšie úsilie, k pochopeniu súvislostí potrebujú dlhší čas, lepšie vysvetlenie, vysvetlenie viacerými spôsobmi či viac opakovaní.

Aby bolo nasmerovanie podpory pre dieťa efektívne, musí byť vždy individuálne zacielené a musí vždy striktne vychádzať z úrovne, na ktorej sa schopnosti dieťaťa práve nachádzajú. Bez ohľadu na vek a stupeň zaškolenia. Individuálny podporný program má byť efektívnou cestou a nie len ďalším neefektívnym trápením dieťaťa či pretekmi s časom.

Cieľom je aby bol žiak schopný použiť vedomosti v reálnom živote.

Niekoľko zásad práce s dyskalkulikom

• začíname vždy z úrovne, ktorá je už (alebo ešte) bezpečne osvojená, túto oblasť automatizujeme

• systematicky postupujeme fázami matematického myslenia, nepreskakujeme, zachovávame striktne postupnosť

• obchádzame možnosť vzniku perseverácií

  • neučíme teda naraz také operácie, ktoré by si dieťa mohlo mýliť (napr. nie naraz plus a mínus, alebo násobenie a delenie)

  • túto zásadu uplatňujeme spočiatku aj pri zadávaní domácich úloh, skúšaní, preverovaní vedomostí, napríklad aj tak, že nedávame na jednom hárku príklady na plus aj na mínus,

  • postupujeme tak dovtedy, kým nie je zrejmé, že dieťa bezpečne tieto operácie rozlišuje a rozumie ich podstate

• verbalizácia - každý krok, ktorý pri matematických operáciách robíme, musí prevádzať verbalizácia, slovný popis toho, čo robíme a prečo to robíme

• diferenciácia, malé kroky - postupujeme po malých krokoch, každú úroveň oddifrencujeme od ďalšej

• kompenzačné mechanizmy - využijeme akékoľvek kompenzácie, akékoľvek riešenie, aby dieťa v matematike vedelo prežiť - napríklad dlhodobé zotrvanie pri počítaní s oporou prstov, s pomôckami, s počítadlom, s kalkulačkou, s tabuľkami matematických operácií - najmä u najťažších foriem dyskalkúlie

• postupujeme v absolútnej jednote so všetkými zainteresovanými do vzdelávania dieťaťa (rovnaké postupy učitelia, rodičia)

• v prípade pridruženej poruchy pozornosti alebo ťažšieho sústredenia dieťaťa nezadávame úlohy na graficky prehltených pracovných listoch, aby nedochádzalo k odklonu pozornosti (nie veľa obrázkov a rozptyľujúcich podnetov, rôznorodých zobrazení na jednom pracovnom liste), uprednostňujeme pracovný list na ktorom je iba jeden typ úloh, prípadne úlohy na bežnom pracovnom liste či v pracovnom zošite prekryjeme čistým hárkom a ponecháme odkrytý iba príklad, ktorý má žiak riešiť