Krádeže
Popis
Krádež je také konanie, pri ktorom sa niekto zmocní veci, ktorá nie je jeho, za účelom ponechať si ju bez toho, aby s tým majiteľ veci súhlasil, alebo aby bol o tom informovaný. Predmetom krádeže môže byť čokoľvek, pritom hodnota takéhoto predmetu môže byť pre jeho majiteľa aj len osobná, emocionálna.
Charakteristická pre krádež je zámernosť. "Podstatný je spôsob prevedenia, cieľ a motivácia - závažné sú premyslené krádeže, ich prognóza je tým závažnejšia, čím skôr sa objavia. Mladšie deti charakterizujú príležitostné krádeže, po 12 roku početnosť krádeží všeobecne vzrastá. Najdôležitejšie je rozlíšiť v analýze krádeží nasledujúce varianty:
dieťa kradne pre seba
dieťa kradne pre druhých
dieťa kradne za účelom demonštrovania svojej kompetencie
dieťa kradne s partou alebo pre partu"
(zdroj textu v úvodzovkách tu)
Komu nahlásiť
vždy nahlásiť rodičom poškodeného, aj rodičom zlodeja - vždy však predtým bezpodmienečne zisťovať príčiny (niekedy zlodej kradne preto, že ho niekto poslal a on má strach neurobiť tak)
polícii - ak sa jedná o úmyselnú krádež, ak je škoda väčšia a škola nevie svojimi vlastnými silami vymôcť nápravu a ak poškodený o to žiada (pozor: škola nie je orgán činný v trestnom konaní, preto by nemala nič vyšetrovať vlastnými silami, aby neovplyvnila svojim konaním vyšetrovanie polície)
Možnosti ako postupovať
zapracovať do školského poriadku sankcie
poskytovať žiakom informácie o tom, že krádež je protiprávne jednanie
zaoberať sa každou nahlásenou krádežou
zaoberať sa príčinami krádeže (či nemá zlodej strach z niekoho, kto mu krádež prikázal)
trvať na tom, aby zlodej vec vrátil, ospravedlnil sa a ponúkol za svoje správanie kompenzáciu
informovať rodičov zlodeja vždy až keď sú jasné príčiny, ktoré dieťa viedli k takémuto správaniu
nestavať poškodeného do pozície, že si za krádež môže sám svojim konaním (že si nedával pozor na svoje veci a pod.)
Najúčinnejšia je však prevencia